Začiatky cvičenia Aikido v L.Mikuláši spadajú niekedy do rokov 1992 – 1993. Tu sa v našom príbehu objavuje postava Ivana Vavroviča, ktorý so samotnou myšlienkou a znalosťou niekoľkých techník oslovuje Jana Kráľa (nedá mi neprezradiť váženému čitateľovi, že táto momentálne nevýrazná osôbka sa od prvých okamihov stáva chrbticou nášho klubu). Títo dvaja zanietenci vybavujú telocvičňu na Gymnáziu M. M. Hodžu v L. Mikuláši.
K ním sa postupne pripájajú mená ako Rasťo Mores, Paľo Lubelec, Rišo Kolesár, Roman Mráz, Jano Líška, Palo Rojcek, Jano Wosiňski… Niekoľkí členovia tejto „partizánskej skupiny“ sa v lete ´93 zúčastnia na seminári v Bratislave pod vedením Štefana Kurillu, ktorý je predsedom Slovenskej federácie Aikido (SNFA). Od tejto chvíle sa dá povedať, že v LM sa skutočne cvičí Aikido a súčasne sa začíname hlásiť k SNFA.
Prvým vedúcim klubu sa pochopitelne nemohol stať nik iný ako Ivo Vavrovič. Však voľbou osudu či svojou vlastnou zhruba po roku končí a na jeho miesto nastupuje ambiciózny Roman Mráz. Roman často navštevuje tréningy u senseia Kurillu a ako prvý Mikulášan robí skúšku na 6. a neskôr 5. a 4. kiu. Naneštastie klubu musí z rodinných dôvodov odísť na trvalo do Bratislavy, kde sa jeho Aikido postupne stráca v mori bežných problémov.
Po ňom sa žezla chytá na pár dní Jano Líška a pravdepodobne s pocitom beznádeje sa ako myšlienka stráca v neznáme. To je však chvíľa, kedy flegmatickému Janovi Kráľovi nezostáva iné ako zachrániť topiacu sa loď. A tak ako bájny hrdina z ruských rozprávok sa vrhá do mora problémov, bezvýznamných diskusií a doprosovaní sa rôznym inštitúciám. Neviem ako… Vlastne viem ako túto chvíľu Jano vnímaš, však musím, ako druhý najdlhšie „žijúci“ LM aikidista povedať, že za tých niekoľko moc rokov nič lepšie klub nestretlo (okrem toho, keď som na pár týždňov vypadol po úraze nohy).
V tom čase sa v klube objavujú mená ako: Dušan Humený, Ivo Remeň, Peter Miky Mikeska, Robo Pištík Remeň, R. Fornadel, S. Vojtila, N. Mazúr, Rasto Žigraj, Ludo Varga-Korytár, Jano Sabaka, Martin Šlauka, Matúš Pandoš, Gabo Rajnák, Ludo Kántor, ľubo Pavlík, Peter Janičina, Dušan Chmelko a iní.
V roku 1997 bol klub zaregistrovaný Ministerstvom vnútra SR.
Na jar ´98 sme usporiadali večer bojových umení v Dome kultúry v LM.
V lete ´99 začíname pokusne s detskými tréningami a od jesene ´99 sa deťom začíname venovať naplno. Prvými trénermi sa stávajú J. Wosiňski a L. Varga-Korytár. Prvými detskými lastovičkami sú mená ako: Vlado Stankoviansky, Tonka, Vierka, Veronika Blaštákové a ich brat Tomáš, Janka Koniarová, Erik Vadovický, Peter Brodňan, Milan Kabáč a jeho sestera Janka, Martin a Janka Babejovci či Pišta Strcula. Neskôr sa objavujú Milan a Lucia Kelovský, Lenka a Marek Šáchovci, Jano Hladký, Kubo Habovčík, Kubo Mrázik, Matúš Macka , Romanka Máleková a iní.
V októbri ´99 Jano Král úspešne skladá skúšku na trénera 1. triedy pre úpolové športy. V tom istom roku si kupujeme 72 m2 tatami, čím naše cvičenie naberá cestu k novým dimenziám.
V roku 2001 opúšťa novopečený ing. Ludo Varga – Korytár L. Mikuláš a s ním aj náš klub. Za prácu, ktorú pre klub urobil ho kľudne môžme pasovať do našej siene slávy. Na jeho miesto plnohodnotne nastupuje E. Vadovický.
V tom istom roku sa k nám začína hlásiť Mirka Foffová, ktorá svojou energiou a aktivitou nenechá nikoho na pochybách, že úplne zapadla medzi elitu.Po čase však klub opúšťa tak ako pred ňou Zuzana Porubänová, Janka Skubíková, či iní na ktorých nám nedá zabudnúť.
Mám pocit, že som sa zamotal do víru mien a neviem sa z neho vymotať. Ale povedzme si úprimne: Aikido má ľudí spájať nehladiac na dĺžku pobytu v klube. Každý kto sa u nás objavil mal pre nás obrovský význam! Aikido má ľudí spájať… Tak to chcel O´sensei Morihei Ueshiba.
Jano Wosiňski
História aikido je krásne zdokumentovaná na stránke: www.sspa.sk
Pridávam zopár faktov: po dlhej ceste omylov a prekonávanie prekážok klub začína stúpať až po rozbehnutí spolupráce s Milanom Matulom, dávnym priateľom z rôznych cvičení. Zrazu je viac detí, aj peňazí, aj vlastné tatami, aj vlastné dojo…
Potom prídu učitelia ako Günther Steger a Jacek Wysocki a ocitáme sa technicky aj personálne úplne inde… Všetkým vyššie menovaným z celého srdca úprimne ďakujem!
J. Kráľ